Recenze konference

MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA O SLOVANSTVE V STREDOEURÓPSKOM PRIESTORE V PARDUBICIACH

V dňoch 22. – 24. apríla 2004 sa na pôde Krajského zastupiteľstva Pardubického kraja (Česká republika) zorganizoval STRED – středoevropský dialog, o.s., Praha v spolupráci s Ústavom českých dejín Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, Katedrou historických vied PHS Pardubickej univerzity, Katedrou slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity J. A. Komenského v Bratislave, Instytutom Historycznym Uniwersytet Wrosławski a Kolegiom Europy Wschodniej vo Wrocławi už tretí ročník medzinárodnej vedeckej konferencie doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov pod názvom „Slovanstvo v stredoeurópskom priestore. Ilúzia, dezilúzia a realita“. Záštitu nad konferenciou prevzali minister kultúry Slovenskej republiky Rudolf Chmel, hajtman Pardubického kraja Roman Línek a maršálek Dolnoslezského vojvodství Henryk Gołębiewski. Konferenciu podporili Vyšehradský fond a zastupiteľstvo Pardubického kraja.

Na konferencii sa zúčastnilo takmer štyridsať doktorandov, mladých vedeckých a vedecko-pedagogických pracovníkov hlavne zo stredoeurópskych krajín (Česká republika, Poľsko, Slovensko a Maďarsko) ale aj krajín východnej Európy a Zakaukazska (Ukrajina, Bielorusko, Azerbajdžan). Veľkým prínosom bolo, že sa konferencie zúčastnili uznávaní vedeckí odborníci – profesori a docenti pôsobiaci na univerzitách v Čechách a na Slovensku. Nechýbalo ani veľké množstvo študentov.

Po úvodnom príhovore a privítaní účastníkov organizátormi konferencie sa začal štvrtkový tematický okruh „Slovania v stredoeurópskom priestore v súradniciach minulosti a súčasnosti“. Úvodnými referátmi otvorili program Doc. Radomír Vlček (Brno) Panslavizmus a národy habsburské monarchie a Prof. Ivo Pospíšil (Brno) Analýza koncepce Střední Evropy tak, jak vznikala v konfrontaci a jinými pojetími v projektech Brno – Vídeň (1999 – 2003). Nasledovne referovali Olena Betlij (Ľublin/Kyjev) Europa Środkowa w poszukiwaniu tożsamości: od teorii do rzeczywistości, Peter Csányi (Trnava) Problematika spolunažívania etník v stredoeurópskom priestore. Problematiku Slovanské národy ve vzdělávací politice Habsburské monarchie 1849 – 1859 prezentoval Rudolf Kučera (Praha) a Vzťah Katolíckej cirkvi v slovanskej problematike na príklade východného Slovenska – Peter Zubko (Košice). Po krátkej diskusii nasledovali referáty Petra Horvátha (Trnava) Stredoeurópske stereotypy v historicko-politickom vývoji Slovenska, Adama Kola (Toruň) Współczesna polska myśl słowianofilizująca a ketegoria „Europy“, Leszeka Napionteka (Varšava) Polityczny wymiar idei środkowoeuropeskiej w latach 1989 – 2003 a Adama Eberhardta (Varšava) Idea słowiańska w świadomości społecznej i polityce zagranicznej współczesnej Rosji. Program dňa uzavrela zhrňujúca diskusia, ktorá sa niesla v znamení horúcej a duchaplnej debaty.

Ako úvod do piatkového tematického okruhu „Slovanská identita? – mýtus, stereotyp, realita“ poslúžil referát Doc. Martina Homzu (Bratislava) Slovanská idea: spoločné vedomie alebo učená konštrukcia. Nasledovne otázku Kořeny slovanské identity v ranném středověku predniesol Michal Téra (Praha). Problematiku Stereotypy o Slovanoch na začiatku modernej doby (v uhorskej odbornej literatúre a tlači na konci 18. a prvej polovici 19. st.) podrobne rozobral Peter Šoltés (Bratislava). Otázkam Fiktívne spoločenstvo – dve koncepcie slovenskej identity v 20. rokoch 20. storočia a Słowianin – brat czy wróg? Analiza porównavcza obrazu Czecha, Słowaka i Rosjanina w polskiej karykaturze okresu dwudziestolecia międzywojennego sa venovali vo svojich príspevkoch Dáša Beracková (Praha) a Jarosław Skóra (Vroclav). Veľmi zaujímavo odzneli referáty Łukasza Ostrowskiho (Varšava) Słowiańszczyzna – wspólnota współczesna czy wyłaącznie historyczna? Przykład Polski a K otázke chápania slovanstva v slovenskej spoločnosti 1939 – 1945, ktorý predniesol Martin Lacko (Trnava). Doobedňajší program ukončili príspevky Adama Jezierskiho (Varšava/Čerkassy) Stereotyp Polaka w oczach Ukrajińców a Maciej Czerwiński (Krakov/New Haven) Współczesna chorwatska eurofilia. Analiza współczesnego dyskursu prasowiego.

Poobedňajší tematický okruh „Slovanstvo v kultúre stredoeurópskych národov“ začali úvodné referáty Doc. Petra Kášu (Prešov) Slovenské projekty slovanskej vzájomnosti v prvej polovici 19. storočia a Doc. Miloša Zelenku (Praha/České Budějovice) Literární prostor střední Evropy a její slovansko – neslovanský charakter. Hanuš Nykl (Praha) nasledovne prezentoval Teorie kulturních typů v ruské filosofii a slovanství. Milan Sado (Prešov) poukázal na Fenomén slovanstva a jeho filozofické reflexie. Marcin Szczepański (Varšava) skúmal Słowiańskość a łużyckość. Udział słowiańskości w kształtowaniu serbołużyckiej tożsamości narodowej a Michał Wawrzonek (Rzeszów) Tradycju bizantyjsko–słowiańska a kulturu i tożsamość Ukrajińćow w Galicji w XIX. i na początku XX. wieku. Spory i kontrowersje.

Po krátkej diskusii nasledoval poobedňajší blok, na ktorom odzneli nasledovné referáty účastníkov konferencie: Marek Krejčí (Praha) prezentoval Lata dwudzieste XX. wieku – polsko-czeskie więzi kulturalne międzi idealizmem i wiarą w ideę słowiańską, Michał Słomka (Poznaň) poukázal na Słowiańskość jako jeden z wyznaczników „kultury uczuć“ sformułowanej przez Milana Kunderę, Joanna Kowalska (Katovice) vo svojom referáte podrobne rozobrala „Emocjonalne manifestacje słowiańskiej duszy poskramiamy humorem“ [Josef Kroutvor]. Druhý deň konferencie ukončil pozoruhodný príspevok Waldemara Kuligowskiho (Poznaň) pod názvom Fenomen muzyki folk w obszarze tradycji i (po)nowoczesności środkowoeuropejskiej. Podobne ako v prvom dni aj druhý deň konferencie bol poznačený zaujímavou diskusiou k téme a rozborom prednesených referátov.

V záverečný deň podujatia sa dopoludňajší program niesol v duchu tematického bloku „Slovania a „ich hranice“, ktorý úvodným referátom otvoril Doc. Václav Veber (Pardubice) – Slovanství a Střední Evropa v ktorom, okrem iného, poukázal na etapy politického tzv. „slovanského“ programu v stredoeurópskom priestore. Na úvodný referát nadväzovali ďalšie, ktoré z teoretickej roviny prechádzali na otázky praktického charakteru. Aleksandra Halicka (Gdansk) sa prezentovala príspevkom Przez iluzję ku rzeczywistości: pisarze żydowskiego pochodzenia w słowiańskiej Europie Środkowej. Problem stosunkóv słowiańsko-turańskich hodnotila Shahla Kazimova (Varšava/Baku). Problematiku Poliakov v Bielorusku charakterizoval v referáte Polacy na Białorusi. Między Europą Wschodnią a Środkową Andrzej Tichomirow (Varšava/Grodno). Na neslovanské elementy v slovanskom prostredí poukázala Iwona Wysztygiel (Gdansk) v príspevku Tatarzy jako integralna część społeczności środkowoeuropejskiej. Po krátkej diskusii Michal Šmigeľ (Banská Bystrica) referoval o „Ruskej“ politickej emigrácii v Československu (1918–1945) a spôsoboch jej likvidácie v povojnových rokoch. Jiří Plachý (Praha) sa zaoberal vývojom vzťahov československých úradov k problematike poľských utečencov v prvých povojnových rokoch v referáte Persekuce polských občanů v Československu po roce 1945. Atilla Simon (Šamorin/Pécs) priblížil Plány na slovenskú expanziu v pohraničných oblastiach Československa (nacionálne momenty počas realizovania pozemkovej reformy a kolonizácie v medzivojnovom období).

Posledný tematický celok „Slovanstvo v programoch a koncepciách vedeckých i politických“ otvorili svojimi úvodnými referátmi Dr. Vratislav Doubek (Praha) Česká slovanská politika (1847 –1917) a Prof. Jan Rychlík (Praha) Metamorfóza myšlenky panslavizmu v období komunizmu. V tomto duchu pokračovali viacerí autori: Dominik Hrodek (Praha/Berlin) rozobral Slovanství v myšlenkách české meziválečné pravice, Martina Lustigová (Praha) charakterizovala Karela Kramařa a jeho slovanskú politiku, Michal Pehr (Praha) poukázal na Slovanství v programech politických stran třetí republiky a Marek Syrný (Banská Bystrica) uviedol do Idei slovanstva v povojnovom Slovensku. V poslednom bloku príspevkov odzneli referáty, ktoré prezentovali myšlienky slovanstva z pohľadu niektorých významných osobností spoločenského a vedeckého diania. Marek Přihoda (Praha) v referáte Slovanství Juraje Križanicé, Krzysztof Burdon (Varšava) v príspevku na tému Iluzje i deziluzje w działalności słowianofilskiej Feliksa Konecznego, Jitka Komendová (Olomouc) v referáte Úskalí Bidlovy koncepce Dějin Slovanstva a Petr Kaleta (Praha) vo vystúpení s názvom Adolf Černý a jeho pohled na malé slovanské národy. Vo večerných hodinách sa uskutočnila zhrnujúca diskusia, ktorá ukončila toto vedecké podujatie.

Celkovo konferencia prebehla na vysokej vedeckej úrovni, v priateľskom duchu a pri vzájomnej tolerancii názorov, nezanedbateľným bolo aj vynikajúce prostredie, v ktorom sa toto vedecké podujatie konalo. Realizácia takejto konferencie, uskutočnenej na širokom vedeckom základe je doslova prínosom pre súčasnú historiografiu krajín stredoeurópskeho priestoru. Zároveň konferencia dala priestor na prejav mladej generácii historikov, umožnila spoločne spoznávať vzájomné názory, vymieňať a konfrontovať historické poznatky a nakoniec nadviazať nové priateľstvá a spoluprácu medzi jednotlivcami a historickými pracoviskami jednotlivých krajín.

Je potrebné oceniť neľahkú prácu organizátorov tohto podujatia, vďaka ktorým sa konferencia uskutočnila a jej priebeh z organizačnej stránky bol doslova bezchybný, a dokonca by mohol poslúžil ako inšpirujúci model pre ďalšie podujatia tohto druhu. Poďakovanie a pocta bezpochyby patrí hlavne STREDu – středoevropský dialog, o.s. Praha (prezident združenia Dominik Hrodek, členovia výkonnej rady Miloslav Macela, Meteusz Gniazdowsky, Radovan Čaplovič, Vítězslav Sommer), ako aj ostatným, ktorí sa na projekte realizácie konferencie podieľali. Príspevky, ktoré odzneli na konferencii v Pardubiciach budú sa publikovať v súčasnosti už pripravovanom zborníku.

Michal Šmigeľ

(Text je přetiskem recenze ze Slovanském přehledu 3/2004)